Jediný liek, ktorý teraz proti Covid-19 máme, je kritické myslenie

Covid-19 bol vyvinutý v americkom laboratóriu ešte v roku 2015. Dokazujú to štúdie vedcov z University of North Carolina a z Wuhan Institute of Virology. S týmto objavným príspevkom prišiel portál Medialeaks.ru 18.3.2020. Tento objav vzbudil veľký rozruch najmä v krajinách bývalého východného bloku. Na Slovensku už mesiac pred týmto odhalením ruských médií známy konšpiračný plátok Zem a vek vytiahol zaručené informácie o tom, že koronavírus spĺňa všetky atribúty biologickej zbrane a stopy vedú, ako inak, do Spojených štátov. Takéto fantastické odhalenia zvyčajne vyvolávajú u zaujatej čitateľky alebo čitateľa dve reakcie – po prvé, odhodlaná nenávisť a nedôvera k západným demokraciám; po druhé, buduje si ním plátok publikujúci odhalenie dôveru svojho publika. Následné články o tom, že Covid-19 nie je škodlivejší ako chrípka a pracujúci ľud je proti nemu organizmom prichystaný sú síce nekonzistentné, ale ľudí odraďujúce od prevencie.

Samozrejme, toto celosvetovo šíriace sa ochorenie kritickým myslením doslova nevyliečime. Na účinné protilátky a vakcíny si budeme musieť nejaký čas počkať. Myslieť kriticky je však dôležité špeciálne v dobe, kedy od správnych a promptných informácií o prevencii a bezpečnom správaní sa môže reálne závisieť život a zdravie ľudí okolo nás. Dezinformácie ešte nezastavil žiaden mimoriadny stav, a v tomto momentálna “koronakríza” nie je výnimkou. Práve dnes sa však ukazuje, aké nebezpečie v sebe fenomén dezinformácií a hoaxov nesie.

Ľudský mozog je Disneyland pre dezinformacie

Naša myseľ niekedy naletí na informácie, ktoré sú až prekvapujúco ďaleko od pravdy. Napríklad veríme, že pštros strká hlavo do piesku keď je v ohrození, že chameleón vie úmyselne splynúť farebne s prostredím, alebo že Veľký čínsky múr môžeme vidieť z orbitu. Možno ste v predchádzajúcej vete našli mýtus, ktorému ste doteraz verili. Pravdepodobne sa stala reťaz krokov, ktoré najlepšie popisuje Daniel Kahneman vo svojom známom diele “Thinking, Fast and Slow”. Ľudský mozog sa stretol s informáciou, že veľdielo starej Číny je vidieť z orbitu aj voľným okom astronautky. Boli ste príliš mladí, alebo príliš zaneprázdnení na to, aby ste poznatok skúmali, preto váš mozog pracoval v zrýchlenom režime. Dal si dokopy, čo vie o svete – čím je vec väčšia, tým väčšia je šanca, že ju vidím z diaľky. Veľký čínsky múr je legendárny tým, aký je veľký, preto nečudo, že ho je vidieť z veľkej diaľky. Naviac to povedal váš rodič alebo učiteľ, od ktorého ako od múdrejšej autority očakávate, že bude hovoriť fakty. Nakoľko všetko znie logicky (čítaj “uveriteľne”), mozog si založil tento poznatok do poličky “fakty”.

Mozog je pre dezinformácie skutočným lunaparkom najmä v období, kedy nesledujeme novinky z domova a zo sveta len na konci dňa na maximálne dvoch dostupných televíznych staniciach, ale máme okamžite milióny informácií vibrujúcich v našom vrecku. Pri veľkom množstve vnemov, ktorým musí ľudská myseľ každý deň čeliť, sa nemožno čudovať, že niekedy pracuje rýchlosťou húsenkovej dráhy.

Kritické myslenie ako ľudská verzia antivírusovej ochrany

V dobe “koronakrízy” je paralela s antivírusovým systémom mimoriadne trefná. Kritické myslenie je zručnosť rozlišovať fakty od názorov, pravdu od nepravdy, spoľahlivé zdroje informácií od nedôveryhodných. Pomenovanie “zručnosť” je pritom kľúčové. Dá sa totiž naučiť rovnako, ako iné zručnosti – čítanie, bicyklovanie či varenie. Je však energeticky náročné a nepohodlné, preto mu treba venovať pozornosť. A práve pozornosť je kľúčovou zložkou kritického myslenia.

Je viacero spôsobov, ako si trénovať kritické myslenie. V dnešnej dobe však najdôležitejšou zložkou je overovanie informácií. Nedávno sa internetom vo veľkom začali šíriť informácie o tom, že koronavírus môže prenášať aj digitálna sieť 5G. V niektorých krajinách sa strhla veľká miera nevôle a paniky. Ľudia sa pokúšali vzďaľovať od veží šíriacich signál a vypínať pripojenie na internet. Panika v čase pandemickej krízy je však veľmi nebezpečná.

Najlepším spôsobom, ako zabrániť obdobnej panike, je overovanie informácií a vyvracanie hoaxov. Len zopár klikov stačilo na to, aby sa zistilo niekoľko kľúčových faktov. Digitálna sieť 5. generácie nemá vplyv na šírenie živých organizmov. Ide totiž o rádiovo-frekvenčnú sieť, ktorá z podstaty nedokáže vytvárať akýkoľvek živý organizmus. Pri pátraní po zdroji týchto dezifnromácií nájdeme doktora Thomasa Cowana, ktorý je momentálne vyšetrovaný za viaceré priestupky v oblasti lekárskej praxe. Naviac jeho argumenty sú založené na fakte, že pôvodné ohnisko nákazy, čínske mesto Wuhan, je prvým veľkým mestom s kompletným pokrytím 5G sieťou. V tomto prípade ide ale z pohľadu logiky o koreláciu, nie kauzalitu. To znamená, že sa síce dva javy objavujú na jednom mieste v jednom čase (korelácia), ale nie je medzi nimi kauzálny vzťah (nejde o súvis v zmysle “príčina – následok”). Analógia – rovnako nemôžeme pravdivo tvrdiť, že veľká investícia do zbrojenia spôsobuje rýchlejšie šírenie koronavírusu len preto, že USA investujú najviac do zbrojenia a zároveň majú najväčší počet nakazených a obetí tohto ochorenia.

Štít pre seba a pre moje okolie

Pri posudzovaní spoľahlivosti informácií je niekoľko zásad, ktorými sa môže človek riadiť. Nasledujúce patria medzi najjednoduchšie.

  1. Túto nečakanú informáciu vidím prvýkrát. Odkiaľ pochádza? Ide o klasickú metódu napríklad pri overovaní toho, či môžeme veriť predvolebným prieskumom. Zdroju informácie nie je správne veriť, ak sa človek nedokáže dopátrať k reálnym ľuďom a reálnej inštitúcii za informáciou. Napríklad ak pri zaručenej informácii o tom, že známy liek Ibuprofen zvyšuje šancu nakazenia sa koronavírusom, nevieme nájsť odkaz na vedeckú štúdiu známej a overenej výskumnej inštitúcie, prípadne sa ani nedokážeme dopátrať k reálnym menám a kontaktom na publikujúceho novinára, pravdepodobne ide o hoax. Môžeme ho na stupnici dôveryhodnosti zaradiť na rovnaký stupienok ako dôkazy typu “jedna pani povedala”.
  2. Túto informáciu prinieslo médium. Môžem mu veriť? Na Slovensku a v Čechách je už bežnou praxou zostavovať zoznamy nedôveryhodných a konšpiračných portálov. Ak sa portál na tomto zozname nachádza, treba brať informácie na ňom s rezervou. Samozrejme, rovnako pozorný musí človek byť aj pri sledovaní zdroja zoznamu takýchto portálov. Ak sa nevie dopátrať k reálnym a kredibilným ľuďom, treba vyhľadať iný.
  3. Trochu sa mi tomu nechce veriť! Ako si ju mám overiť? Zabudnite na to, že by niekde objavili vakcínu a renomované médiá by to tajili, prípadne by o tom nevedeli. Svet žurnalistiky je z princípu rýchly. Ak narazíte na príspevok na sociálnych sieťach, ktorý hovorí o dávno vynájdenej vakcíne, skúste si kľúčové slová napísať napríklad do Google prehliadača. Ak vakcína existuje, vyskočí vám veľa článkov renomovaných novinárskych plátkov, ako aj vedecké štúdie o tejto vakcíne. Ake nie, neverte tejto informácii.
  4. V overovaní informácií si až tak neverím. Kto mi pomôže? Z koncentrovaného boja proti dezinformáciám sa stal pomerne bežný fenomén. Napríklad Európska únia zhromažďuje v čase koronakrízy na jednom mieste spravidla nielen zoznam opatrení, ale aj články o overených dezinformáciách. Podobným aktivitám môžeme veriť, ak precízne uvádzajú zdroje faktov a vysvetlení, jasne vykresľujú pôvod dezinformácie a ponúkajú na vyjadrenia známych a dôveryhodných inštitúcií a vedcov.

Kritické myslenie je zručnosť, ktorú si človek musí vytrénovať. Školské osnovy v krajinách strednej a východnej Európy často tento “skill” až tak nerozvíjajú. Neustále na to poukazujú napríklad združenia neformálneho vzdelávania bojujúce s predominantným princípom memorovania. Preto nestačí predpokladať, že ak rozlíšiť pravdu od nepravdy viem ja, dokáže to aj môj blízky. Snáď najťažšou skúškou kritického myslenia je schopnosť vysvetliť citlivo a zároveň vecne zdroj nepravdy človeku, ktorý dezinformáciu zdieľa. V takýchto chvíľach sa človek musí správať tak, ako by to očakával od zodpovedných médií – používať dôkazy jasne a zrozumiteľne, uvádzať zdroje dôkazov, nebyť osobný a nehodnotiť ľudí, ale tému a realitu.

V minulosti sme už zažili časy, kedy dezinformácie doslova zabíjali. Mnohonásobne vyvrátené hypotézy (kedysi doktora) Andrew Wakefielda o jasnom spojení MMR vakcín s autizmom spôsobili znížené množstvo očkovania proti osýpkam vo Veľkej Británii, čo vyústilo do zbytočného množstva nakazených takmer vyhubeným ochorením. Je veľmi dôležité špeciálne pri tak nebezpečných a neviditeľných nepriateľoch, akými ochorenia sú, myslieť kriticky a riadiť sa overenými informáciami. Aj preto je táto pandémia snáď najväčšou skúškou kritického myslenia našej generácie.


Odkazy:

ROYAL, B. Principy kritického myšlení. 1. Vyd. Praha : Ikar. 2016. 256 s. ISBN 978-80-249-3051-0

KAHNEMAN, D. Myšlení rychlé a pomalé. 1. Vyd. Praha : Jan Melvil Publishing. 2012. 544 s. ISBN 978-80-87270-42-4.

About Jakub Kobela

Jakub Kobela vyštudoval sociológiu na Masarykovej univerzite v Brne. V Slovenskej debatnej asociácii pracoval ako člen výkonnej rady a rozvojový koordinátor, tvoril metodiku pre SDA a ďalšie európske organizácie. Ako lektor sa špecializoval na vzdelávanie v oblasti kritického myslenia a argumentácie pre školy, NGOs a firmy. Teraz sa ako tajomník predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja venuje politickej komunikácii a marketingu. Na Letnej akadémii Discover vedie kurz Kultúrne fenomény a spoločnosť.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *